Choď na obsah Choď na menu
 


No tak toto je časť stránky kde budem uverejňovať svoju tvorbu a taktiež budem rada ak to obohatíte svojou vlastnou tvorbu.

 

no musím upozorniť na to že moje básne nie sú veselé. Ani však nemajú byť prečo. Vznikali totiž za smutných večerov. Vždy keď sa mi stalo niečo zlé a potrebovala som to zo seba dostať von ... tak som sa vyhovorila papieru ...veď papier toho veľa znesie... pomlčí o vašich tajomstvách a nezraní vašu citlivú dušu.

 

Smútok

 

Keď sama stojím v kúte a nikto mi neprichádza na pomoc,

cítim ako čaro sveta stráca svoju moc.

Hľadím do prázdna a v rukách skrývam svoju tvár,

stojím tam celkom sama a potláčam svoj žiaľ.

 

Viem že nemám čakať pomoc pokiaľ nezaspím,

lebo iba zo sna sa šťastná zobudím.

Aj keď sen sa za pár sekúnd zomelie v tvojej hlave,

myšlienky v ňom sú tak krásne zdravé.

 

Preto pôjdem si už ľahnúť a pokúsim sa spať,

nebudem  už ďalej sama v kúte stáť.

 

 

Prebudenie

 

Keď tvoje pery dotknú sa pohára vášne

a nedokážu sa odlepiť,

vtedy si uvedomíš,

že láska ťa dokáže zaslepiť.

 

Večer keď hľadíte na hviezdy a povieš si,

že život má zrazu nový zmysel,

nevieš ešte o tom, že láska je iba výmysel.

 

Keď skončí sa noc a slnko sa objaví,

zrazu zistíš že nemáš už úsmev na tvári.

Vtedy spýtaš sa sama seba,

prečo bola si tak hlúpa,

že nevedela si odkial vietor fúka.

 

No neskoro je plakať nad rozliatym mliekom,

keď už vieš že ten človek bol iba niekto.

Niekto kto večer pohladil tvoj sen

a rozplynul sa keď nastal nový deň.

 

Fantázia

 

Veľká loď sa ženie fantáziou ľudských hláv,

nevie či má zakotviť, alebo sa plaviť v diaľ.

Nevidí však prístav a tak plaví sa nemou tmou,

jej kapitán nachádza pokoj pod tmavou oblohou.

 

Keď však rúšku noci prekvapí nový deň

kapitán privíta krasny sen.

Vtedy jeho hlavou plaví sa veľká loď,

tá však pláva bezstarostne ,

netrápi ju matka všekých otázok.

 

Moja loď však stále čiernou vlajkou sa píši,

pre ňu je len jedna ryba v celej morskej ríši.

Len tú chce uloviť práve ju chce mať,

len potom si dovolí čiernu vlajku s provi sňať.

 

Žiaľ

 

Srdce ma bolí a duša krváca.
Boli sme spolu a teraz nás niet.
cítim ako rúca sa mi celý svet.
A ty neprídeš a nepovieš „Vráť sa“.
 
Ja ťa čakám a z okna sa dívam von
a ty nechodíš. Stále mám prázdno za oknom.
Čakám že zavoláš no telefón tak rázne stíchol,
len môj plač prehlušuje to divné ticho.
 
Ako to že stíchol celý svet,
veď ty si tu bol a teraz ťa tu niet.
Nemôžem sa ťa dotknúť no môžem ťa navždy ľúbiť
a to ti môžem teraz sľúbiť
 
Sľúbim ti to teraz keď k nebu dvíham tvár
a pýtam sa Boha prečo mi ťa vzal.
Prečo nedal ti šancu dlhšie žiť?
A či môžeš sa znova narodiť?
 
No teraz keď si anjel
a v oblakoch sa skrývaš,
viem že ma ľúbiš
a že sa na mňa dívaš.
 
A ja raz prídem za tebou,
tam hore do raja
a budeme žiť na veky -vekov
iba my dvaja.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

odkaz pre milu slecnu

(Lukas Fedor , 5. 11. 2010 19:18)

Ahoj no musim ti povedat ze mas prekrasne basne tak pekne poskladane slova a proste vsetko podla mna by si to dotiahla aj dalej keby si tak pisala fakt sa mi to paci:):):)

...

(naco nazov , 2. 10. 2010 15:55)

NO moja krasna talentovana nejsamlepsia sesternica.Fakt pekne texty ide ti to:)a oplati si ich precitat budu sa pacit rucim zato